dieťa je vždy veľmi dôležité rozhodnutie...a nie len pre jeho rodičov, bábo ovplyvní celú rodinu, užšiu aj širšiu...preto tento krok treba poriadne zvážiť...

....začína sa to tehotenstvom. Keď otehotnela moja sestra, dostala som infarkt. Bolo pre mňa totiž nemysliteľné, že moja sestra, to znamená človek s ktorým som vyrastala, s ktorým som sa hádavala, robila naprieky, ale aj s ktorým som sa hrávala na princezné, którý mi čítaval rozprávky a kreslil pre mňa knižky...tento človek má mať dieťa?!?!

...ale stalo sa...

...a tak máme nového člena rodiny, volá sa Kristián a je to to najkrajšie dieťa aké som kedy videla...a aj najiteligentnejšie, už vie povedať traktor!:)a ešte aj najpanovačnejšie..ale to má po sestre takže všetko v norme, no je celý náš. Lenže náš život sa zmenil. Už sú preč dlhé vyspávania, ráno vás vždy zobudí plač, krik alebo malé spotené a zaslintané ruky na tvári, už sú preč dlhé kecania do noci, respektíve, tie sú ešte stále tu, ale už na ne nemám fyzicky...veci nikdy niesú tam kde ich necháš, ak ich necháš na dosah....či už sestry alebo malého...tomu sa páčia moje knižky, asi mu aj chutia...hm minule som ho našla s jednou v ústach...v tých jeho malých ústach plných slín, ktoré ešte nevie ovládať a v tých, v ktorých má svojich prvých 5 zubov...áno presne tam bola moja knizka o cínovom vojačikovi, ktorú som dostala keď som mala 7 a  bola chorá!!!  Meníme sa aj my... napríklad je na dennom poriadku, že jednému z mojich rodičov zazvoní telefón a on zničoho nič začne vydávať tie také nekontrolovateľné, neartikulované a veľmi hlučné zvuky...a potom vykrikuje veci typu : Povedz ahooooj! alebo: A ako búcha dedko kladivom? Výbornééé!...a akoby to nestačilo potom si celý rozhovor navzájom predvádzajú takže človek si to vypočuje dvakrát...

...som vďačná bohu aj prírode aj všetkým vyšším silám, že sa mozog mojej sestry nezmenil na cumlík...toho som sa totiž bála. Som rada že aj po deviatich mesiacoch tehotenstva a po sedemnástich mesiacoch materstva dokáže rozoberať aj normálne, životne dôležité záležitosti ako sú výpredaje, nové topánky či klip od Madony...zároveň som vďačná, že obidve vieme, že toto Vôbec nie sú dôležité veci...som vďačná že aj keď som si sľúbila, že nebudem vydávať neartikulované zvuky vždy keď ho uvidím, že nebudem do svojho slovníka priberať žiadne zdrobneniny, ani zdrobneninôčky...že sa ma nedotknú detské sliny ani iné exkrementy...že napriek tomu, to všetko robím...a teší ma to pretože..

...som veľkou tetou tomu najúžasnejšiemu dieťaťu pod slnkom...