Frajerky...milenky...bokovky...akokoľvek tieto "kamarátky" nazvem,to  nie je podstatné...

 Je človek uspôsobený žiť s jedným partnerom celý život? A je vôbec niekto, aspoň jeden človek, ktorí dokáže byť verný celým srdcom,telom a mysľou? Myslím si, že nie...každý aspoň raz zapochybuje. No čo sa odohráva v ich hlave keď sú ochotní riskovať vzťah, ktorý majú, obetovať dôveru milovanej osoby..obetovať na oltár nevery bolesť toho druhého? Vysvetlenie , že vtedy nerozmýšľajú mozgom, ale niečím iným odmietam. Nemôžem s tým súhlasiť. Vždy predsa máme možnosť voľby. Vždy si môžme vybrať. A nemala by to byť sebecká voľba, pretože každý náš čin má následky...a tak aj malá nevera môže spôsobiť ľudské nešťastie. A obrovskú bolesť.

Byť podvádzaná bolí...žena väčšinou v tejto bolesti a zlomenej hrdosti śkúša svoju "lásku" ospravedlniť...hľadá dôvody a spôsoby ako by z toho to jej "zlatíčko" vyšlo ako obeť. Vtedy za to väčšinou môže tá druhá. Je to zákerná mrcha, ktorá zmanipulovala a vlastne násilne vtiahla toho nevinného chudáčika do niečoho, čo by ho inak nenapadlo...Hmmm...ale je to tak?

Druhý pohľad by mohol byť nestranný...prečo si ju našiel? Prečo neodolal pokušeniu...a prečo zradil? Asi mu vo vzťahu niečo chýba..Asi túži po niečom inom...novom?Môže za to stereotyp? A môže za ten stereotyp len jedna strana? Tá podvádzaná?? A pýta sa niekto na to, ako sa cíti "tá druhá"?

Aký má pocit keď sedí doma a čaká kým jej zavolá?Aký má pocit keď jej musí zložiť telefón, lebo už ide k tej svojej...keď s ním nemôže ísť po meste za ruku...dokonca ho ani v meste nesmie poznať...ako sa cíti keď sa majú stretnúť a on nepríde? Keď ju niečo trápi a nemôže byť pri ňom aby zabudla. Nik sa nikdy nespýta aké je to strašné večne čakať, dúfať...Majú tie druhé svedomie?Majú chrbtovú kosť?Berú deťom otca...žene manžela...alebo len slečne frajera...Myslím, že majú svedomie a majú aj výčitky...výčitky, že ľúbia...

...a tak mi z tejto matematiky vychádza, že všetci ľúbia..ale tých nesprávnych...