Búrka

Sedíme na lavičke v parku

Je teplý letný podvečer

Zo zeme vyžaruje horúčosť dnešného dňa

A vo vzduchu visí dusno

Dusno pred búrkou- prvým bozkom

Prvá kvapka- prvé dotyky našich pier

A potom je už jedno či padá stá a či tisíca

Začne sa to tou prvou, na ktorú sa tak dlho čakalo

Bude studená?

Bude páliť?

Bude ako blesky?

Alebo ako nežný dotyk horúcich kvapiek?

Zavriem oči, nadýchnem sa  vône kvitnúcich gaštanov,

Ktoré ševelia svoju sladkú pieseň

Otvorím oči, aby som ich opäť zatvorila

Ale tento krát necítim vôňu gaštanov,

ale tvoju a nepočujem pieseň ale tvoj dych.

Rozpršalo sa....